Slovenské medvede sa stali strašiakom občanov a aj strašiakom v politike. Ako titulok napovedá téma bude zložitá, tak ako zložitý je život sám. Som fotograf a aj milovník prírody, ale na mojom webe nenájdete fotografiu medveďa a ani inej slovenskej divoko žijúcej šelmy. Mám z istých vlastných skúseností obrovský rešpekt voči väčším a aj teda silnejším tvorom ako som ja sám. Hlavne ak som v prírode.
Aj keď som mnohokrát mal možnosť odfotiť medveďa, radšej som to predom vzdal a zavrhol. Veď medveď nie je súper, ale šelma a ja sa nachádzam v jeho prirodzenom teritóriu a tak by som sa tak mal aj správať. Na Facebooku som v rôznych skupinách fotografov kde sa jeden pýši viac ako druhý nie len fotografiou medveďa ale, už aj tými najrozmanitejšími videami tejto šelmy. Mnohokrát som zhodnotil, že toto konkrétne video bolo už za hranou, ba až života ohrozujúce.
Virálne vídeá
Najhoršie je, že takéto videá dostávajú lajky a uznania hodné komentáre, od samotných fotografov, ale aj od bežných divákov. Neuveríte ak poviem pravdu, čo všetko dokáže jeden fotograf kvôli fotografii či videu urobiť. Je to až hanba. Sami dotiahnu do lesa mŕtvu líšku, ba dokonca ak uhynutého domáceho miláčika, ktorého ešte aj pribijú a priviažu aby ho medveď neodniesol. Samozrejme nájdu sa aj výnimky, citlivé na to ako sa správať v prírode.
Čo sme ešte nepokazili
No a výroky pána ministra Budaja na Slovenské medvede? Nie so všetkými súhlasím. Nebudem sa teraz zastávať ministra Budaja, no v mnohom má pravdu. Za miernejšou plachosťou medveďov môžeme my „ľudia“. Povedal by som, že vôbec nejde o množstevný počet populácie medveďov, ale presne o ich plachosť a nedostatok potravy, ale aj to že mu zmenšujeme ako turisti jeho prirodzený priestor. Veď stačí strčiť nos do lesa a všade kam dovidíte, vidíte všade pohybujúcich sa ľudí v každom ročnom období. Ako keby toho nebolo dosť ešte im chodíme do lesov doslova rabovať ich prirodzený jedálniček. Od húb takmer všetko, až po čučoriedky. Keby len to! Máme tu aj druhý „verejný element“. Samotný poľovníci a neraz som sa z týmto nešvárom v lese stretol pri fotení.
Dobrý, či zlý poľovník a slovenské medvede
Na okraji lesa pohodia zastreleného diviaka, aby z lesa nalákali medveďa a mohli ho tak trofejne uloviť. Keby len jedného diviaka a keby že v hlbokom lese nebolo by to až tak tragické a nezmyselné. Na jednej lúke na okraji lesa pri obci Trebostovo, som ich našiel dva kusy ako lákadlo. Jeden diviak na okraji poľa a druhého sto metrov od lesa na lúke. Od tohto diviaka, tri poľovnícke posedy a z každého voľný priestor na odlov. Keď som sa rozprával v Trebostove s obyvateľmi všetci nezáväzne od seba potvrdili že návnadu nastražil miestny vplyvný politik. Nuž a medveď aj keď sa to nezdá, požiera aj mršiny a nepohŕdne naplniť si bruško.
Medveď nech je akýkoľvek, je učenlivé zviera z veľmi dokonalou pamäťou. Takže, ak raz nájde dobrotu, bude sa tam vracať po celý svoj život.
Škoda že sa ten medveď nenaučil požierať aj vplyvných politikov.
Dopĺňam tému 21.7.2023 prečo nás medvede ohrozujú
Ministerstvo životného prostredia si vymyslelo na príkaz Bruselu, separovať kuchynský odpad. Je to jeden veľký až obrovský omyl. Takúto praktiku si môžu dovoliť v krajinách kde nemajú šelmy typu medveď. Medveďom to vonia na kilometre ďaleko, ako to v tých kontajneroch zapácha až do lesov. Tak bodaj by nechceli ovoňať takú dobrotu. Schádzajú do dedín a už sa neostýchajú zájsť aj na okraje miest. Stratili plachosť z jediného dôvodu. Ten dôvod je hlad a dostatok potravy. Preto jedna medvedica dokáže vrhnúť aj štyri mláďatá pri jednom vrhu. Tie sú potom nútené hľadať svoj prirodzený revír keď stratia vzťah, na matku medvedicu. Silnejšie a staršie jedince ich vytlačia na okraj svojho revíru, kde opäť zápasia o priestor s iným jedincom a ešte aj s človekom.
Pavol Knut Navrátil