Povolebné pravidlá poslancov ako keby neexistovali. Keď si zapnem správy, Na telo, o päť minút dvanásť na STV, alebo na TA3 reláciu v politike, alebo pozerám priamy prenos zo Slovenského parlamentu vedia ma rozpáliť isté momenty dožerava. Chcem sa s mojimi pocitmi podeliť aj s vami, mojimi čitateľmi.
Superlatív, poslanci národnej zrady
Nič viac ma nevie vytočiť v politickom dianí ako keď počujem a vidím: Zo strany SMER-SD odišli poslanci a založili vlastnú stranu HLAS. Alebo, zo strany ĽSNS odošli poslanci a odídenci založili stranu Republika. Nuž a vrcholom politických hlášok je: poslanec vystúpil zo strany a ostáva v parlamente ako nezaradený poslanec. Alebo strana OĽANO vylúčila zo svojich radov neposlušného člena za „nerešpektovanie koaličnej zmluvy“. Vlastne jednoducho povedané neposlušného poslanca. Tu by mali platiť povolebné pravidlá poslancov.
Mám za to takýto svoj názor
Zvolený poslanec v riadnom volebnom období, ktorý počas volebného mandátu opustí stranu za ktorú bol delegovaný do Národnej rady Slovenskej repubiky, je povinný vzdať sa mandátu poslanca. Na jeho miesto nastúpi nasledujúci kandidát strany, s najväčším počtom hlasov na volebnom lístku v poradí nasledujúci. Takýto poslanec bez straníckeho mandátu, stráca hlas svojich voličov.
Otvor obrázok v novom okne prehliadača.
Politici a politické frakcie
Vezmime si tieto menované situácie čisto hypoteticky stranu po strane. Povolebné pravidlá poslancov by znamenali, že kde by asi boli odídenci strany HLAS (aj iných strán) ak by mali opustiť svoje posty v parlamente. Budovali by stranu od piky? Zanikli by? Alebo naopak dokázali by stranu doviesť do parlamentu v nasledovných voľbách? Pozývali by médiá do politických rozhovorov aj stranu ktorá nie je zastúpená v parlamente? Aké preferencie by mali keby im nebol poskytovaný neustály mediálny priestor? Tých otázok by to bolo veľmi veľa. Všetci poslanci ktorí sa postavia na odpor svojej „straníckej matke“ a vystúpia zo strany, sú si istý, že nemusia odchádzať. Veria, že médiá ich podržia a dostanú priestor napriek tomu, že vlastne nikoho nezastupujú. Nemajú žiadny mandát, len sa naďalej budú hrať na dobrú a ešte lepšiu politiku. Vlastne ešte lepšiu ako tú ktorou už prešli.
Múdrosť starých ľudí
Dedo mi raz dávno povedal na Fica (keď začínal v politike) za vlády Mečiara: Vnúčik, vieš že keď had zvlečie kožu, aj tak ostane navždy hadom? Tak táto jeho múdrosť platí v politike ešte stále. Politici môžu odísť a prezliekať kabát, ale stále je to ten istý politik. Len v novšom kabáte. Tak a otázka teda znie:
Dokáže takýto falošný farizej vymyslieť vo svojej hlave aj niečo nové a užitočné pre túto krajinu?
Pavol Knut Navrátil
A moja otázka znie. Je ešte politika ktorá by niečo zmenila, bez toho aby mala mediálnu tlačenku? Nájde sa ešte čestný potencionálny politik, ktorý nezabudne na dôvod prečo šiel do politiky, neupustí zo svojich morálnych zásad a odolá tlaku silnejších politických, finančných, či mediálnych skupín?
To neviem či sa taký nájde, ale keď budem väčší (keď vyrastiem) tak takých narobím 🙂
Áno, presne takto by to malo byt a bol by poriadok.