Medzinárodné banky a celý finančný sektor by boli najradšej keby mohli zrušiť papierovú menu. Nahradiť obeživo za bodový kreditný systém. Touto myšlienkou sa už zaoberajú niekoľko desaťročí. Uskutočniť však takýto plán, nie je nič jednoduché. Treba na to postupne pripraviť populáciu. Avšak populácia v prvom rade musí byť k takémuto počinu poslušná. To na teraz až tak nejde. Stále je tu až príliš veľa samostatne rozmýšľajúcich občanov. Postupy finančných trhov? Skúsim to tak laicky vysvetliť: Nie je to tak dávno, len tridsať rokov čo k nám zavítali. Prišli skromne nenápadne a začali sa k nám správať „priateľsky“. Ako prvé prišli zahraničné banky. Po nich prišli západné supermarkety. Potom prišli na trh zahraničné ropné spoločnosti ponúkajúce sieť benzínových staníc, či čerpacích púmp. Ako keby toho nebolo dosť, zistilo sa, že národ je ešte aj závislý na farma produktoch.
Tak nám pribudli ešte aj siete lekární, ehm tváriacich sa, že sú domácim produktom. Nie nie, to čo píšem nie sú konšpirácie. To sú oficiálne tézy svetového trhu s financiami. Medzinárodné banky nateraz vynechám, pretože banky nechceli byť na začiatku tejto nekalej súťaže. Medzinárodné banky mali predsa VISA, MAESTRO, a AMERICAN EXPRESS a MASTERCARD a s tým sa uspokojili. Iniciatívu prebrali obchodníci. Vymysleli názov zákaznícka karta. Napríklad také supermarkety. Na samom začiatku bola karta supermarketu na nákup ako vernostný bonus. Po niekoľkých desiatkach rokov nahradili vernostné karty, zákaznícke bonus karty. Tak dnes máme Kaufland karta, Billa karta, Tesco karta. K nim sa pridali aj siete čerpacích staníc.
Nielen medzinárodné banky
Takže máme Shell kartu, Ömv kartu, Slovnaft kartu. Nuž a ako keby toho nebolo dosť tak k našim bankovým platobným kartám v peňaženke pribudli ešte aj karty lekární ako je Dr. Max, Plus lekáreň, Benu lekáreň a mnohé iné. O čom to teda vlastne píšem?
Nie je to žiadne tajomstvo, ako sa dalo nepripravené obyvateľstvo zmanipulovať na rôzne karty výhod. Všetko pod rúškom fiktívnej firemnej filozofie. Samozrejme robia to banky, obchodníci, aj lekárne. Všetci svorne to isté. Každý z nich tvrdí, že v žiadnom prípade nezbierajú dáta prechádzajúce kartami. Robia to ale kompletne všetci od banky, billy, tesca, kauflandu, ömv, shell, slovnaft a lekární a všetkých čo vydali klientovi akúkoľvek vernostnú kartu. Za každou kartou sa nachádza meno a žiaľ aj rodné číslo. Takto dobrovoľne sme sa stali vzorkovou populáciou ktorá sa nechala vlákať za pár centov do pasce svetového projektu. A tak je zákaznícka karta akousi modlou.
Sledovanie alebo… čisto obchodné správanie klienta.
Medzinárodné banky a firmy darmo budú tvrdiť že karty neslúžia k zneužitiu. Opak je skutočnosť. Každej firme kde sme odovzdali rodné číslo sme dali aj súhlas k spracovaniu osobných údajov. Z toho vyplýva dvojaké využitie. Za prvé, to jednoduchšie. Firma softwarovo spracúva nazbierané dáta a vie sa tak pripraviť na priemernú spotrebu tovarov v danom regióne. Nič zvláštne. Všetci chceme mať vo svojom reťazci vždy to čo radi nakupujeme. Ale za druhé. Tieto dáta slúžia aj ako „Judášov groš“ a v budúcnosti môžu byť hrozbou. Ako som spomenul výhody za pár centov. Už tu nepôjde o štatistiku, ale o dobre pripravený projekt. To môže byť aj kontrola „príjem a výdaj“, kontrola pohybu, či kontrolou nad užívania farma produktov. Teda celkový pohľad na spôsob života.
Nuž a pri spracovaní všetkých údajov, zas príde niekoľko múdrych študovaných hláv a povie:
Pri zrušení bankového obeživa a nahradení kreditmi, dôjde k zániku daňových únikov. Zanikne čierny trh z narkotikami a tak zanikne hneď aj podplácanie. Zanikne aj prostitúcia a všetky vedľajšie neoficiálne činnosti. Nuž a vy síce budete poctivo pracovať, sporiť na dovolenky, kupovať elektrické autá, stavať baráky a to všetko za kredity, ktoré zase zdedia dediči v kreditoch. Vlastne nič, čo schováte pod matrac alebo do vankúša.
Pavol Knut Navrátil